Láska sa pýta priateľstva:
,,Na čo si tu ty, keď som tu ja?"
,,Pretože ja vraciam úsmev tam, kde ty nechávaš slzy..."

Tracy- 12.časť

3. března 2011 v 19:31 | Maťa |  príbeh
Ale po ceste domov som stretla ,,Ferdiho", a to zásadne zmenilo moje plány.

Zastavil vedľa mňa v hriešne drahom aute a nebolo mu rozumieť skoro nič, lebo si nahlas púšťal hudbu.
,,Čau," povedal s namysleným prízvukom, ,,práve som bol u kamoša a napadlo mi, že sa s tebou porozprávam."
,,Aha," odvetila som tak chladne a nevraživo, ako som len vedela. Vôbec mi nebol sympatický.
,,No a tento kamoš tvrdil," nedal sa odbyť, ,,že sa nevoláš Jossenbergová, ale ako ten zradca...počkaj chvíľu....už viem, Bennet! Vraj si jeho dcéra."
,,No a?"
,,Ale ak je to tak, potom musíš ísť k šéfovi, aby rozhodol, čo sa bude ďalej diať. Ale vážne pochybujem..." Húdol ďalej, akoby ma nepočul. Až po chvíli vyskočil:
,,Počkať, ono to je naozaj tak? Fakt sa tak voláš? Ty kokos!"
,,Šéf nado mnou nebude rozhodovať, jasné? Rozhodujem sa sama, vždy!!!" kričala som. Myslím, že som sa viac snažila presvedčiť samu seba ako jeho.
,,Nemáš na výber. Nikto nemá na výber. Ale ty si tam ešte nebola, zavediem ťa tam."
,,Nie, vďaka. Aj tak tam nepôjdem."
,,No ale... to nesmieš! Veď..."
,,Čo?!"
,,Ja neviem...ale viem, že tam musíš ísť....aj keď nechceš...."
,,Inak?"
,,Po teba pošle sám!"
,,Dik ale to je čo?! Len tak, že sa mu zachcelo? To ma chce uniesť alebo čo?" Ale medzi tým bez odpovede odišiel rovnako rýchlo, ako prišiel, iba zakričal:
,,Tak v podsvetí, kráska!"
Fakt som sa čudovala jeho slovám. Ale napokon ma napadlo, že si zo mňa chcel vystreliť, tak som sa tým nezaoberala.
Lizy ma prinútila zaliezť do postele už o štvrť na desať. Spánok neprichádzal. Nešlo mi to všetko do hlavy a trápili ma otázky. Aké podsvetie? Čo s tým mám? A čo s tým má otec?
Zrazu som začula akýsi zvuk. Marilo sa mi, že myši chodia po dome.
Asi som sa zbláznila. Už niekoľkokrát som mala dojem, že niekto po dome chodí a potom odíde vchodovými dverami. Ale nám nič nezmizlo. Ani dvere či okno neboli vylomené. Vždy, keď som začula ten zvuk, sa ma zmocnil strach. Je to divné.
Aj teraz som sa bála. Skoro som ani nedýchala. Pozrela som na hodiny. Desať. O takomto čase sa von nechodieva. Napadlo mi, že ten niekto môže byť kľudne aj od nás. Možno sa Ali vybrala na nejaký žúr, ktorý jej Lizy nedovolila.
Chvíľu som načúvala. Bála som sa čo len pohnúť. Ale ono to prestalo, tak som zaľahla naspäť a zaspala som. Asi sa mi to len zdalo, chlácholila som sama seba.
Napokon som zaľahla naspäť.
Zobudila som sa na to, že sa prudko kymácam. Chvíľu som čakala a načúvala. Chcela som zistiť, či sa mi to len netočí hlava. Prudko som otvorila oči, ale neuvidela som nič. Absolútne nič.
Habkala som opatrne rukami okolo seba a zistila som, že som v niečom uzavretá. Asi vrece. Zatvorila som oči a snažila som sa presvedčiť samu seba, že sa mi to len sníva. Otvorila som ich znova, ale zase to isté ako predtým. Tma a ten zvláštny pocit kymácania, z ktorého ma napínalo.

To be continued

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 K!NUSH K!NUSH | Web | 15. března 2011 v 15:19 | Reagovat

je to super..ale dávaš tie časti tak..no akoze das jednu cast..2 mesiace nič a potom dalsiu,clovek ani nevie o com pises :D a este to ze si tam furt davala tie uvodzovky.... :D ale inak je to faajn

2 Veve Veve | Web | 25. dubna 2011 v 20:35 | Reagovat

suhlasim s kinuskou :D
co napisat? aha jasne! aby si nepovedala ze som zla tak ta teda pochvalim :)
: mas to super, ani ja by som to tak nenapisala, Anton Brnolak by mal co robit aby sa to podobalo na to tvoje :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama