Láska sa pýta priateľstva:
,,Na čo si tu ty, keď som tu ja?"
,,Pretože ja vraciam úsmev tam, kde ty nechávaš slzy..."

Tracy- 8.časť

3. května 2010 v 16:09 | Maťa |  príbeh
...,,Poďte rýchlo, váš otec mal nehodu! Už je v nemocnici, je to vážne!"

V nemocnici nám povedali, že pri ocovi je teraz doktor a že tam nesmieme. Ale podarilo sa nám zastaviť jednu sestičku, ktorá povedala:
,,Auto, v ktorom sa viezol pán Jossemberg, havarovalo. Má vážne zranenia a tá choroba k tomu len pridala. Má malé šance."
Bolo mi do plaču. Za chvíľu vyšiel aj doktor.
,,Slečny Mandy a Tracy Jossembergové?"
,,Čo je s naším otcom?" zvolali sme naraz.
Sklopil zrak. Po chvíli:
,,Už bol veľmi zoslabnutý z choroby...nemohli sme nič urobiť..."
Ani čo by mi dýku vbodol do srdca. Mandy sa rozplakala. Aj mne vyhŕkli slzy. Sklonila som hlavu, aby ich nevidel.
,,Môžme ho vidieť?" spýtala som sa trasľavým hlasom.
Rázne pokrútil hlavou.
,,Mohli by ste sa nakaziť,"
Bez slova sme odišli. Cítila som sa, akoby na mňa padal celý svet. Teraz ma opustili už naozaj všetci. Mandy stále nervózne poplakávala. Minula už všetky vreckovky, ktoré mala, a to je už čo povedať.
Pred bránou sme stretli Ali s dvoma chlapčekmi.
,,Tak čo, ako to dopadlo?"
Lizy ju pohľadom zmrazila. Ali už iba smutne dodala:
,,Toto je Šimo a toto Timo. A toto sú Tracy a Mandy. Budú s nami bývať."
,,Tamtá je akási tučná," povedal jeden.
,,A hentá vyzerá ako Pamela Anderson z Pobrežnej hliadky," povedal druhý. Vyzerali naozaj rovnako, až na jazvu na sluche, ktorú ten druhý nemal.
Mandy sa rozhnevala a začala sa s nimi hádať. Ja som sa radšej pobrala domov. Ale keď som prechádzala okolo bohatých domov s obrovskými záhradami, akási vymaľovaná a príšerne vyparádená slečinka s mini psom s mašličkou, na mňa zakričala z druhej strany ulice:
,,Héj, ty, čo to tam robíš?"
Na obrovských podpätkoch podišla ku mne.
,,Prechádzam tadiaľto, vadí to?" spýtala som sa ironicky. Netušila som, že to myslí vážne.
,,Vadí," odvetila škrekľavým hlasom. ,,Ty vari nevieš, kto tu býva? Vidno, že si nová, hlupaňa. Tu býva Fernandes Christopher, syn mestského notára. Ani sa neopováž k nemu priblížiť, je môj, jasné? A tam bývam ja. Tamto býva Gizelle Konrádová a tam Lusy Michellová. A do tejto zóny môžu len dôležití, nie takí, ako ty!"
Nazlostila som sa. Nervy mi povolili. Taká k...! Takto ma urážať!
,,Ani sa nečudujem, že sem ,,takí ako ja" nechodia! Vidieť tvoj ksicht každý deň!"
,,Ako sa opovažuješ!" Tvár sa jej skrivila hnevom. ,,Som Ebbie Marcusová! Mám svoje práva! Môj otec je úradník! Ľahko ti môže zavariť! Ha, ha, ha!"
Ale hneď sa vrátila k téme.
,,Mňa, ktorá som najlepšia zo všetkých, nikto nikdy urážať nebude!"
Ale vtom zbadala, že sa z akéhosi okna vystrčil chlapík, čudne sa na ňu zadíval a ona okamžite zmizla.
Pokračovala som ďalej. V hneve som celkom kašľala na to, čo sa okolo mňa deje. Ale pri dome(mojom novom) som si všimla, že za mnou ktosi ide. Obrátila som sa.

TO BE CONTINUED

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 K!NUSH K!NUSH | Web | 14. května 2010 v 22:05 | Reagovat

och nie! Je to také napínavé..aj tak som stále zvedavá čo bude v druhej obálke :D už aby ju otvorila

2 Maťa Maťa | Web | 16. května 2010 v 21:04 | Reagovat

vlastne máš pravdu, celkom som na ňu zabudla

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama