Láska sa pýta priateľstva:
,,Na čo si tu ty, keď som tu ja?"
,,Pretože ja vraciam úsmev tam, kde ty nechávaš slzy..."

Březen 2010

Sory kina

30. března 2010 v 19:41 | ja
sory kina...pretože sa medzi diplomy z nejakého dôvodu nevopchal tvoj diplom(pozri predošlý článok), dám ho sem ešte raz:

Diplomky

30. března 2010 v 19:25 | martina
no.. nie sú najlepšie, no dúfam, že sa vám budú páčiť :)...škoda, je ich málo, ale nevadí...no, prejdime k téme. Tu sú:

Ďalšia bleskovka

21. března 2010 v 13:57 | Ja |  Bleskovky
1. ahoj
2. ako ide život?
3. tvoj obľúbený predmet?
4. a naj kamoška?

Vyber:
5. kriminálky/komédie
6. film/seriál
7. nanuk/zmrzlina
8. cukríky/čokoláda
9. internet/knihy
10. počítač/notebook
11. láska/priateľstvo
12. mesto/vidiek
13. more/hory

14. Čo na diplom?
15. tak pa

Očné klamy

18. března 2010 v 17:29 | Maťa |  Obrázky
.
kocky
kruhy
kolieska
semienka
zelena
očny klam
kvety
viry

Casting na SB-čka

16. března 2010 v 16:06 | Ja

Takže...ako možno aj vidno môj blog navštevuje len pár osôb a takto to ďalej nikam nedôjde. Preto robím casting na SB.
Napíš sem (ak chceš byť moje SB):
- prezívku
- blog

Podmienkou je:
aspoň raz za týždeň sa ASPOŇ kukneš na môj blog

VARNING:
1. málokedy stíham byť na PC každý deň- tedy budete musieť rátať s tým, že tu nebudem stále, no dúfam, že tu aspoň raz za týždeň budem
2. kto sa neprihlási, toho mažem!

POZASTAVENIE SA RUŠÍ!

Pozastavujem

12. března 2010 v 14:18 | Ja
pozastavujem blog...teraz nemám čas a ani chuť...a bude lepšie ak vám to oznámim, než by ste zbytočne čakali, že niečo pridám...najskôr v pondelok

Super obrázok

9. března 2010 v 16:43 | Ja |  Obrázky
sila, čo??

Tracy- 5.časť

7. března 2010 v 18:19 | Martina |  príbeh
Deň ubehol ako voda. Pustila som sa do učenia, lebo Lizy do mňa húdla, že nemám zameškať vyučovanie. Potom som konečne uprosila Mandy, aby aj mňa pustila k počítaču, pretože pred ním vždy presedáva celé hodiny-stále mailuje, chatuje, chodí na pokec, skypuje.
Na mailovej schránke som mala 9 správ(nepozerala som ich odvtedy, čo otca vzali do nemocnice). Boli väčšinou od Táni. Z jej správ som zistila, že takmer všetci kamoši na mňa zabudli a polovica ma ohovára. Dokelu!

*- mesto v horách, kam pôjdu bývať

...Dokelu!
Odpísala som jej. Na svoj blog som dala mega obrázok s nápisom ,,Zbohom, všetci". Bolo mi úplne fuk, že ma ohovárajú. Aspoň mi za nimi nebude smutno. Išla som spať.
Zobudilo ma slnko. Svietilo prenikavo aj cez tmavý záves, čo sa mi zdalo čudné. Lizy nám spravila raňajky a zanechala lístok, že je v nemocnici. Mandy využila voľno, a spala naďalej.
Zašla som za otcom do nemocnice. Vyzeral slabší. Doslova sa strácal medzi prikrývkami.
,,Tracy...cítim sa veľmi slabo, obávam sa, že zomriem. Preto..." prerušil ho záchvat kašľa. S hrôzou som pobadala, že vykašliava krv. ,,Keď som bol mladý, veľa som cestoval. Na jednej zo svojich ciest som spoznal Aghatu, tvoju mamu. Bola vydatá...za akéhosi maliara menom Ľudovít Breinger. O svoju rodinu sa veľmi nestaral, stále pracoval. Aghata ho opustila. Ale vtedy už mala dieťa- teba...
Odišli sme. No Aghata sa nerozviedla, mali sme problémy. Veľmi sme túžili cestovať, ale nemali sme na to...tak sme si v Taliansku založili účet, že ho raz použijeme...Ale teraz, keď ho už ani jeden z nás nemôže použiť, premiestnil som tam aj časť svojho majetku, t.j. dedičstvo, staré 100 rokov, možno i viac. Obsahuje šperky, vzácne listiny...medziiným aj knihu, nesmierne cennú...nikdy som ju nečítal, ale viem, že obsahuje rodinné tajomstvo..."rozkašľal sa. Počúvala som so zatajeným dychom. Nemohla som tomu uveriť.
,,A čo Mandy?" napadlo ma.
,,Je neterou Ľudovíta Breingera. Jej rodičia sú mŕtvi, a on sa o ňu odmietol starať, tak bola v domove. My sme ju odtiaľ vzali a postarali sme sa o ňu. A...daj pozor. Rodinné tajomstvo sa musí rozlúštiť, ba dokonca treba čosi vykonať, no ja neviem čo...ešte viem, že je späté s rodinou Breingera...a že tajomstvo môžu rozlúštiť iba tri osoby- ty, Mandy a...Tomas."
,,A to je kto?"
,,Tvoj....brat. Tvoj otec ho mal s inou ženou...s Lizy," vyhŕkol nakoniec. Hovoril veľmi pomaly a každú chvíľu kašľal. ,,Vie o všetkom..."
,,A môj otec, ten maliar, ešte žije?"
,,Áno...neviem ako, ale dozvedel sa o nás. On je ten maliar, čo sem prišiel..vie, že podľa maliarskeho talentu si spozná dcéru, preto organizuje súťaž...Bol za mnou."
Cítila som, že som bledá sťa smrť. Stále som sa nevedela spamätať.
,,Slečna, návštevné hodinysa skončili,"ozvala sa sestrička.
,,Povedz o tom Mandy...a drž sa."

.....TBC.....


Diplomy

6. března 2010 v 16:43 | Martina
Táákže...najprv sa chcem ospravedlniť, že som sem dlho nebola ale boli sme v Tatrách...a krátko predtým som bola u otca, ktorý nemá net.
a pokračujeme diplomami...