Láska sa pýta priateľstva:
,,Na čo si tu ty, keď som tu ja?"
,,Pretože ja vraciam úsmev tam, kde ty nechávaš slzy..."

Listopad 2009

Tracy-2.časť

6. listopadu 2009 v 16:52 | Tintula |  príbeh
...Rozhodla som sa. Ja mu to vyjavím! Ale nie hneď. Veď i on je naivný, ak si myslí, že som sprostá. On i Mandy si to odpykajú! Ale teraz som musela preč, aby ma nezbadali. Potom som sa pobrala domov.

Otec spal. Mandy varila bylinkový čaj.(Tá je rýchla!) Tak som sa jej spýtala:
,,Ešte chodíš s Tomášom? Už dlho som ťa s ním nevidela."
Mandy sa začudovala. Vrhla na mňa divný pohľad.
,,Nie, akurát včera som sa s ním rozišla."
,,Aha. Takže ty si až dovčera chodila s dvoma chalanmi naraz? To musí byť zaujímavé. Obaja sú určite naivní, keď to nevytušia. A ozaj- Martin(môj chlapec) mi o tebe veľmi pekne rozprával. Vraj si schopná deliť sa VEDOME s inou babou o jedného chalana."
,,Čo ty o tom vieš?" náhle sa spýtala. Bola taká rozrušená, že si nevšimla, keď som jej počas môjho rozprávania vzala mobil a schovala si ho do vrecka.
,,Mandy, si trochu hlúpa, ak si myslíš, že nevytuším, že s Martinom chodíš. A teraz už musím ísť, mám stretnutie v cukrárni."
A vypadla som. Vedela som, že teraz bude Martin v cukrárni- je to tak každé poobede. To však Mandy nevedela. Naozaj som ho v cukrárni stretla. Celé som mu to vytmavila. Nezmohol sa na jediné slovo. Pobrala som sa naspäť domov. Vedela som, že Mandy ho bude chcieť varovať- preto som jej vzala mobil. Tušila som, že bude rozzúrená, preto som nešla hneď domov. Vtom zazvonil sestrin mobil. Pozrela som, kto volá. Prirodzene, bol to Martin. Neodvážila som sa zdvihnúť, tak som ho zrušila. Mandy bude zúriť. Podvečer som sa ale už vybrala domov. Na moje prekvapenie ma Mandy nečakala rozzúrená. Usmievala sa.
,,Si skvelá. Ešte lepšia, než som si myslela. Všetko si vybavila za mňa."
,,Čože? Ako to myslíš?"
,,Chcela som ti ukázať, že ťa Martin podvádza. Nie si prvá ani posledná. Mnoho ich už oklamal. Doteraz ich ešte nejaké má."
,,Takže ty si s ním chodila preto, aby si mi ukázala, aký je podliak?
,,Presne tak."
,,Volal domov?" spýtala som sa.
,,Áno. Povedala som mu, že som si mobil zabudla v škole. Inak tým, že si mi ho vzala, si to iba uľahčila, pretože tu so mnou nechcel hovoriť pred otcom."
Bola som trochu nahnevaná. Odišla som do svojej izby a pustila som sa do maľovania toho obrazu na súťaž. Nechala som ho takmer hotový, pretože už bolo neskoro. Ľahla som si a zaspala.
Ráno ma zobudil Mandin výkrik. Otec sa dusil. Zavolali sme záchranku. Vzali ho do nemocnice. Po pol hodine došiel za nami lekár.
,,Váš otec má tuberkulózu. Tretí stupeň. Necháme si ho tu a potom rozhodneme, či ho pošleme do hôr na liečenie. O všetkom vám dáme vedieť. Zatiaľ vás potrebujeme vyšetriť tiež, či nie ste nakazené."
Po ďalšej hodine vyštrení zistili, že nám nič nie je, ale pre istotu nám dali lieky. Uvoľnili nás zo školy, aby sme mohli otcove veci preniesť do nemocnice. Pobrali sme sa domov. Mandy bola úplne mimo. Ja som sa snažila čo najlepšie zachovať. Doma sme otcove veci pobrali, popili sme bylinkový čaj a zjedli čokoládu, pretože údajne pomáha proti depresii. V nemocnici doktor povedal, že otca o týždeň vezmú do hôr, preto ho máme pobaliť. Akási tetuška nás tam zastavila.
,,Dievčence, počula som, čo sa stalo vášmu otcovi. Vraj už matku nemáte, teda doma vám nebude najveselšie. Hrozí vám detský domov. Navrhujem vám čosi. Mám v horách dom, neďaleko strediska, kde sa starajú o ľudí nakazených tuberkulózou a kam iste vášho otca pošlú. Ak chcete, môžete bývať u mňa. Vyrieši to záležitosti okolo decáku. Čo si o tom myslíte?"

TO BE CONTINUED

2 oznamy

3. listopadu 2009 v 16:41 | Tintula
1.OZNAM
keď nepíšete komenty, neviem, či ste si ten článok alebo tie články vôbec všimli či prečítali, teda keď nikto nebude písať komenty, prečo by som ja mala písať články??

2.OZNAM
k bleskovkám môžete písať i viacerí ako prví traja, platí to kým nepoviem STOP

Diplomy za bleskovku č.3

3. listopadu 2009 v 16:35 | Tintula